Naznačovanie: „Predsa by si to mal vedieť“
Poznáte ten pocit? Stojíte pred partnerom, kamarátom alebo kolegom a vo vašej hlave sa odohráva celý vnútorný monológ: Ako to, že to nechápe? Veď to je predsa jasné!… Lenže nie je. Naznačujete, alebo dávate nepriame poznámky, ktoré druhý nedokáže rozlúštiť. A potom príde frustrácia.
Klasika. Napríklad: „Asi by som si dala kávu…“ (tajne čakáte, že ju niekto pripraví). Alebo: „Záhadné, že v tejto domácnosti všetko robí jeden človek.“ Myslíte si, že druhý „číta medzi riadkami“, ale realita je taká, že väčšinou ani netuší, že sa mu snažíte niečo povedať.
Priznajme si to: naznačovanie je ako rébus, ktorý druhý často ani nezačne riešiť. A vy medzitým trávite celé hodiny v hlave úvahami typu: Prečo je taký necitlivý? Prečo to nevidí?
Riešenie?
Skončite s kódovaním svojich potrieb. Stačí povedať: „Mohli by sme si prosím rozdeliť upratovanie? Cítim sa preťažená.“ Alebo: „Môžeš mi prosím uvariť kávu? Potrebujem to ako záchranu.“
Mlčanie ako „trest“
Ste nahnevaní. Namiesto toho, aby ste to povedali, rozhodnete sa pre taktiku „ticha“. Sadnete si na gauč, založíte ruky a… čakáte. Čakáte, že druhý pochopí, čo sa deje. A keď nepríde žiadna reakcia? Ešte viac sa utvrdzujete v pocite krivdy: Veď keby mu na mne záležalo, príde na to!
Pravda je taká, že druhý nie je veštec. Mlčanie ako forma trestu vedie iba k jednému – zhoršeniu situácie.
Riešenie?
Prestaňte hrať „tichú vojnu“. Ak vás niečo trápi, povedzte to. Použite jednoduché vety ako: „Keď si to povedal, cítila som sa zranená. Počúvali by sme sa navzájom?“ To nie je slabosť, ale sila.
Pasívna agresia: Skrytý útok
Pamätáte si, keď niekto povedal: „To je v pohode, ja to urobím sám/sama… (a potom nasleduje teatrálny vzdych)? Alebo: „Nemusíš si lámať hlavu, veď ja som len celý deň drhla podlahy.“
Pasívna agresia je ako šepkaný výstrel – nepriama, ale presne mierená. Výsledkom nie je vyriešenie konfliktu, ale narastá napätie. Partner alebo kolega cíti zásadný tlak, ale namiesto dialógu vzniká odpor.
Riešenie?
Priznajte si, že vás niečo trápi, a riešte to na rovinu. Napríklad: „Bolo by super, keby si dnes umyl riad, ja som fakt unavený/na.“ Alebo: „Nepáči sa mi, ako si to povedal. Môžeme to prebrať?“
Prehnané očakávania: Tichá pasca
Často si myslíme, že ten druhý nás pozná tak dobre, že automaticky pochopí, čo potrebujeme. Ale to je ilúzia. Všetci sme rozdielni a náš vnútorný svet nie je pre druhých taký priezračný, ako si myslíme.
Riešenie?
Ak niečo potrebujete alebo očakávate, povedzte to. Napríklad: „Chcela by som, aby si bol tento týždeň viacej doma. Chýba mi tvoja prítomnosť.“ Jasnosť pomáha vyhnúť sa sklamaniu.
Vyhýbate sa konfliktu?
Mnoho ľudí sa konfliktom vyhýba za každú cenu, no pravda je taká, že konflikt je prirodzenou súčasťou života. Ak sa rieši správne, môže dokonca posilniť vzťahy.
Riešenie: Zamerajte sa na riešenie problému, nie na obviňovanie. Povedzte napríklad: „Cítim, že nie sme na rovnakej vlne. Ako by sme to mohli vyriešiť?“
Príliš rýchlo hodnotíte alebo rozhodujete
Ľudia často reagujú impulzívne a rýchlo sa rozhodujú na základe prvého dojmu alebo povrchných informácií. To však môže viesť k nesprávnym záverom alebo konfliktom.
Riešenie: Dať si čas na zváženie všetkých stránok problému a počúvanie druhých. Skúste povedať: „Než sa rozhodnem, rád/a by som počul/a tvoje názory na túto vec.“
Príliš často používate „vy“ miesto „ja“
Ak začnete vetu slovom „ty“, môže to vyznieť ako obviňovanie. Namiesto toho, aby ste začali vetu s „Ty nikdy…“, začnite radšej s „Ja cítim…“ alebo „Mám pocit, že…“.
Riešenie: Zamerajte sa na to, ako sa cítite, a neobviňujte druhú stranu. Napríklad: „Cítim sa, keď sa to stane…“ namiesto „Ty vždy…“
Preháňate alebo skresľujete informácie
Niekedy sa pri komunikácii uchyľujeme k dramatizovaniu situácie, aby sme získali pozornosť alebo podporu. Prehnané tvrdenia môžu viesť k tomu, že druhí začnú vašu komunikáciu vnímať ako neúprimnú alebo prehnanú.
Riešenie: Buďte čo najviac úprimní a presní. Zamerajte sa na skutočné fakty a vyhnite sa dramatizovaniu alebo preháňaniu.
Urážky alebo výrazy, ktoré môžu zraniť
V hneve je lákavé vyjadriť svoje pocity urážkami alebo tvrdými slovami, ktoré môžu druhú osobu zraňovať. To môže viesť k tomu, že komunikácia prestane byť konštruktívna a začne byť bolestivá.
Riešenie: Uvedomte si, že slová môžu byť veľmi silné. Ak cítite, že sa chystáte na niekoho zaútočiť slovami, zastavte sa. Skúste vyjadriť svoje pocity pokojnejšie a s rešpektom.
Úprimná komunikácia je základom zdravých vzťahov. Prestaňte čakať, že druhý bude čítať medzi riadkami, a hovorte priamo. Väčšinou budete prekvapení, ako pozitívne to druhý prijme.
Máte neustále nedorozumenia s niekým, na kom vám záleží? Nedokážete spolu už vôbec normálne komunikovať? Nikdy nie je neskoro prizvať na pomoc odborníka: Online psychologická poradňa
